VKJB K. Čapek: Vojna s mlokmi

K. Čapek: Vojna s mlokmi

11.02.2019

„Není to utopie, nýbrž dnešek. Není to spekulace o čemsi budoucím, nýbrž zrcadlení toho, co jest a prostřed čeho žijeme.“ (Karel Čapek)

Každá etapa ľudských dejín je v čomsi špecifická. No jedna vlastnosť bola u ľudí prítomná vždy. Nenašla sa totiž doba (platí to aj pre dnešok), aby si jedna civilizácia, zaslepená svojim technologickým pokrokom alebo pocitom civilizačnej nadradenosti, nesnažila zotročiť tú druhú.

Antiutopicko-satirický román českého spisovateľa Karla Čapka Vojna s mlokmi (Válka s mloky) bol vydaný v roku 1936 a alegoricky reaguje na vtedajšiu vyhrotenú politickú situáciu vo svete.

Dielo pozostáva z troch častí: Andrias Scheuchzeri, Po stupňoch civilizácie, Vojna s mlokmi. Samotný text sa pomerne dlho rozvíja ako koláž novinových výstrižkov a iných dokumentov o jedinečných stvoreniach - mlokoch, ktoré si postupne osvoja základne ľudské schopnosti. Naučia sa rozprávať, pracovať a vôbec chovať ako ľudia, chýba im už len schopnosť tvorivo myslieť. Ľudstvo vidí v „novom“ živočíšnom druhu všestrannú možnosť materiálne sa obohacovať a svojou chamtivosťou si pritom neuvedomuje alebo, čo je horšie, nechce uvedomiť  reálne hrozby vlastnej záhuby. Mloky sú najskôr využívané ako lacná pracovná sila, no neskôr ich počet začne extrémne narastať a ich životný priestor zužovať. Keďže nemôžu žiť na súši, len v slaných pobrežných vodách, začnú za pomoci výbušnín a technického vybavenia dodávaného ľuďmi, likvidovať pevniny a rozširovať svoje morské teritórium. Záhubu ľudskej civilizácie nakoniec odvráti nepriateľstvo a šovinizmus aj medzi samotnými mlokmi.        

Alegorickým vykreslením dobyvačných snáh mlokov o samovládu nad celou zemou poukazoval Čapek predovšetkým na vzrastajúcu moc nacistického Nemecka, na jeho rozpínavosť a expanzívnu zahraničnú politiku. Neobmedzuje sa však len na hrozby jednej strany. Kritický je voči „demokratickým“ veľmociam, voči ich najvyšším priemyselným a obchodným kruhom, voči ich neochote spolupracovať. Ich prílišný pacifizmus, vypočítavosť a ziskuchtivosť doviedli ľudskú civilizáciu na pokraj existencie. Autor v mnohých statiach reflektuje aj iné politické, či spoločenské témy, ako napríklad rasovú nadradenosť a neznášanlivosť, umeleckú avantgardu alebo kolonializmus.

Táto klasika českej literatúry nie je len odkazom na minulosť, ale jej nadčasovosť obstojí aj v našej súčasnej dobe.

Ostáva už len veriť, že dlhšie plánované filmové spracovanie Čapkovho diela sa konečne dočká premiéry. Ozaj by si to zaslúžilo.      

 Knihu odporúča

Mgr. Tomáš Ondrejšík