VKJB AktualityBeata Beregrad Grünmannová o dystopii

Beata Beregrad Grünmannová o dystopii

19.04.2017

Dystopiou sa rozumie život obmedzovaný akousi formou teroru. Spoločnosť môžu ovládať stroje, môže vládnuť diktatúra v dôsledku zmenených sociálnych podmienok, či prírodných katastrof. Nie je to zatiaľ realita, ale jej možná budúca forma. Mnohé knihy tieto nastávajúce svety vykresľujú detailne, iné len náznakovite. Ďalšie knihy k dystopii len smerujú.

V najnovšej knihe Patricka Nessa Niečo viac, ľudia ležia  napojení na prístroje zachovávajúce ich vitálne funkcie, snívajúc svoje druhé virtuálne životy. V čase, ktorý predchádzal príbehu, stále viac ľudí trávilo väčšinu času vo virtuálnom priestore, o toľko lepšom ako realita, že sa im z neho nechcelo vracať, až sa rozhodli zostať v ňom natrvalo. To, čo bolo najskôr len technickou možnosťou, stalo sa, z bližšie nevysvetlených príčin, možno po prírodnej katastrofe, nevyhnutnosťou .V stave hibernácie  nakoniec skončila celá populácia, možno čakajúc na návrat priaznivejších podmienok.

Emil Hakl a jeho Umina verze je ešte o krok ďalej. Hrdina František dostane do opatery dievčinu, humanoida, ktorá si zatiaľ len zvyká používať nohy, potrebuje pravidelný špeciálny kúpeľ a náter povrchu, dá sa napojiť na počítač, ale inak je ako živá a má kompletné fyzické vybavenie. Nasáva reakcie a pocity svojho značne neistého opatrovateľa a postupne sa stáva stále príjemnejšou a vábnejšou. V hlave čitateľa sa bez problémov zjaví predstava, aké by to vlastne bolo skvelé, dostať k dispozícii umelé telo s dizajnom podľa vlastných predstáv a v ňom zabudovaný počítač, ktorý postupne vyhodnotí, čo vlastne chceme, pretože často to na vedomej úrovni sami nevieme, ale od toho je umelá inteligencia inteligentná, aby to uhádla.

Ľudstvo by malo byť opatrné pri vyslovovaní svojich želaní, pri hľadaní riešení problémov. Môže to byť začiatok konca sveta takého, aký poznáme.