VKJB C. Whitehead: Podzemná železnica

C. Whitehead: Podzemná železnica

08.08.2019

Sloboda. Slovo, ktoré skrýva veľa významov a každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. Môžeme si povedať, že sme v dnešnej dobe naozaj slobodní? Robíme veľa vecí, ktoré musíme, a nie chceme. V podstate žijeme v modernom otroctve, hoci nemáme putá.

Otrokyňa  Cora nás svojím príbehom zavedie do polovice 19. storočia na bavlníkovú plantáž, do čias krutého otroctva. Keď mala 10 -11 rokov, jej matka zmizla a nechala ju napospas osudu.  Musela žiť v chalupe medzi bláznami a mrzákmi, lebo z jej domova ju vyhnali.

Cora znášala ponižovanie, psychické aj fyzické násilie od majiteľov farmy, ale ani vlastní jej nepomohli. Stala sa dvojitým vydedencom. Napriek tomu bola odvážna, dokázala bojovať za svoje práva, postaviť sa aj za druhých, hoci tí by to pre ňu neurobili.

Jedného dňa ju osloví vzdelaný otrok Caesar a ponúkne jej, aby s ním ušla „podzemnou železnicou“ na sever. Cora najprv váha, už len pomyslenie na útek by ju mohlo stáť život.

Nakoniec sa však rozhodne, že ponuku prijme. A tak sa začína strastiplný útek. Majiteľ plantáže ponúkne za ňu odmenu a najme si lovca otrokov. Poľujú na ňu, aj na Caesara

ako na divú zver. Je vôbec možné, aby prežili? Ak ich chytia, čaká ich to najkrutejšie mučenie a pomalá a  bolestivá smrť. Možno sa však predsa len nájdu ľudia, ktorí si aj v časoch krutého otroctva zachovali ľudskosť a, aj napriek strachu o seba a svoje rodiny, pomohli. Ale taktiež ľudia, ktorí v sebe zahasili ľudskosť a živia v sebe myšlienku, že "farební" sú zlí a oni sú nadradení.

Možno sa pýtate, prečo má kniha názov Podzemná železnica. Je to historický názov siete tajných ciest, bezpečných domov a útočísk, ktoré využívali otroci pri úteku z juhu do slobodných štátov Únie na sever USA a do Kanady.  Zaujímavosťou je, že v príbehu sa používa železničiarska terminológia: STANICA (bezpečný dom), PREDNOSTA (majiteľ bezpečného domu), CESTUJÚCI (utečenci), AKCIONÁRI (tí, čo dali peniaze na prevádzku). Autor za túto knihu získal v roku 2017 Pulitzerovu cenu.

 Knihu odporúča

Annamária Petrovská