VKJB PodujatiaSevernejšie ako na severe – Island

Severnejšie ako na severe – Island

28.11.2019

Pozývame vás na prehliadku výstavy fotografií Ľubice Kremeňovej "Severnejšie ako na severe - Island". Výstavu si môžete pozrieť v termíne od 25.11.2019 do 31.1.2020 vo výpožičnom čase v priestoroch pobočky Furča Verejnej knižnice Jána Bocatia, Jaltská 2, Košice.

Ľubica Kremeňová

Ľubica Kremeňová vyštudovala Vysokú školu veterinársku v Košiciach, momentálne pracuje v ekonomickej oblasti v Košiciach. K svojim fotografickým začiatkom sa dostala vo svojich 13-tich rokoch. Od roku 2000 je členkou fotoklubu NOVA v Košiciach a od roku 2007 aj Slovenského centra fotografického umenia. V roku 2009 získala fotografický titul AFIAP (Artiste FIAP). V rokoch 2013 – 2017 bola predsedníčkou Fotoklubu NOVA.

Fotografuje všetko, čo je pekné, čo prináša  pohladenie duši a oku. Hlavne krajinu, prírodu, stromy, ale aj architektúru a rôzne detaily a štruktúry. Vo svojej tvorbe zachytáva hru svetla a tieňa, paradoxy, konfrontácie, súvislosti, tušenie prítomnosti človeka. Ľubica Kremeňová sa so svojimi prácami pravidelne zúčastňuje mnohých fotografických súťaží na Slovensku, ale aj v zahraničí (Francúzsko, Rakúsko, Česko, USA, India, Ukrajina ...).

Počas svojej tvorivej činnosti získala nemálo ocenení. Okrem iného aj Bronzovú medailu FIAP na medzinárodnom salóne Digital Photo Contest (Francúzsko) v roku 2008, Hlavnú cenu v krajskej súťaži AMFO 2008, 1. cenu v multimediálnej prezentácii v celoštátnom kole súťaže AMFO 2010 a 3. cenu v roku 2015 aj 2016, 1. miesto v kategórii Príroda na cestovateľskom festivale BUBO bál, Čestné uznanie FIAP na medzinárodnom salóne STROM 2016, Striebornú medailu na súťaži Cassovia foto 2016 alebo 3. cenu na celoslovenskej súťaži Ekofotografia 2017. Medzi najaktuálnejšie bola tohoročná Zlatá medaila vo Fotosalóne Bardaf, Bronzová medaila na fotografickom salóne Creative Digipix (India), Čestné uznanie na salóne Fotoforum Ružomberok a tiež v novinárskej súťaži LifePressPhoto (Ukrajina). Jej fotografie a tiež aj jej profil boli uverejnené v rôznych odborných časopisoch.

Usporiadala viacero autorských výstav doma aj v zahraničí (Košice, Stará Ľubovňa, Snina, Brekov, Bratislava, Žiar nad Hronom, Stropkov, poľské Krosno, maďarský Miškolc či Salgótarján), a svojimi fotografiami prispela na spoločných výstavách iných fotografov. V roku 2009 vydala spolu s poetkou Janou Kašparovou knižku Strom pre dušu, v ktorej sa skĺbujú jej fotografie s veršami spoluautorky.

Kontakt: lub.kremenova@gmail.com   /   www.fotoklubnova.sk

 

Severnejšie ako na severe – Island

 Zem ohňa a ľadu, kde neutíchajúci vietor nedá krajine vydýchnuť. Kde nikdy nevieš, kedy sa zemské sily spoja a zem vyvrhne svoje útroby na povrch, do vzduchu v zmäti ohňa, lávy, popola a pemzy.

Zem lávových polí zo starších i mladších erupcií, ktoré v minulosti decimovali všetko živé, ľudí, ovce, kone, úrodu.

Zem ľudí, ktorí museli živly presvedčiť, že sa nepoddajú a nájdu si svoje miesto na zemi.

Zem koní, akých inde niet, koní, ktoré sa rozhodli používať zvláštny krok a v núdzi jesť ryby.

Zem bielych nocí a polárnych žiar, zem oviec, čo sa združujú po tri na strmých horských svahoch.

Zem ľadovcov, modravých lagún, kam sa ľady, unavené po dlhej ceste klátia a v mäkučkom kolísaní sa doplavia až do mora a kde ich more zase naspäť vyhádže na nekonečnú čiernu lávovú pláž.

Zem farebných hôr, modrých jazier, sivej lávy, zeleného machu a množstva mohutných vodopádov. Zem, kde Geysir dal meno všetkým gejzírom na svete.

Zem bohatých morí, kde veľryby prídu na rozhovor k posádkam lodí.

Zem vtákov, ktorých je tu neúrekom a kde túžiš najmä po stretnutí s roztomilým lovcom sleďov či šprotov, krotkým farebným islandským „papuchalkom“ s typickým ťarbavým letom, a ktorý vzdialene pripomína papagája.

Zem, ktorá sa pomaly „rozpadá“ v kontinentálnom zlome, v ktorom sa stretávajú Severoamerická a Euroázijská tektonická doska, a kde vieš súčasne stáť jednou nohou v Európe a druhou v Amerike. Zem zázrakov.

Zem divokej prírody, čistej prírody, hrdých ľudí, kde si zrazu nahý a očistený, a kde cítiš, že tam proste túžiš byť.

Svet, akých viac niet, zem, čo azda ani nie je na Zemi.

 

„Čo viac dodať... Toto je tisíc dôvodov, prečo som navštívila Island trikrát a verím, že to ešte nie je konečné číslo.“